nedeľa 29. septembra 2013

Pomlčka alebo spojovník?!


Pomlčka sa používa medzi slovami a vetami:
  • vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa:vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa: Mladosť - radosť, staroba - choroba.
  • pri oddeľovaní vsuviek vo vete: Ranné správy - najčerstvejšie informácie - ho zaujímali najviac.
  • pri vypočítavní jednotlivých bodov: Podstatné mená na : - konkrétne/ abstraktné                                                                                                - všeobecné/ vlastné
  • na označovanie časového rozpätia: 2000 - 2010
Pomlčka je dlhšia ako spojovník. Od slov sa oddeľuje medzerami.

Spojovník sa používa:
  • v zložených vlastných menách: Jozef Gregor-Tajovský
  • v zložených všeobecných podstatných menách: propán-bután
  • v zložených prídavných menách na vyjadrenie zreteľne vydelených častí: bielo-modro-červený
  • v spojeniach s bližším určením: Poprad-Tatry
  • na vyjadrenie približnosti: dva-tri (týždne)
  • v spojeniach vyjadrujúcich úplnosť: hory-doly, krížom-krážom
  • na spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami: 3-izbový
  • pri rozdeľovaní slov na konci riadka: návštev-                                                                                                                                                    ník
  • na pripojenie pádovej alebo slovotvornej prípony k skratkovým slovám: v TANAP-e
Spojovník je kratší ako pomlčka, neoddeľuje sa medzerami. Ak slová so spojovníkom rozdeľujeme na konci riadka práve na mieste tohto rozdeľovacieho znamienka, spojovník píšeme na konci prvého riadka aj na začiatku druhého riadka: Rakúsko-                                                                                                                                                                    -Uhorsko. 

štvrtok 19. septembra 2013

Interpunkčné znamienka


  • pomlčka (používa sa medzi slovami a vetami)
  • spojovník  ( zložené slová napr. bielo-modro-červená, Poprad-Tatry, toj-izbový; spojovník je dlhší ako  pomlčka)
  • bodka          .
  • výkričník
  • otáznik
  • čiarka
  • bodkočiarka
  • dvojbodka
  • uvodzovky
  • tri bodky
  • apostrof
  • zátvorky
  • lomka

Prozodické vlastnosti reči



  Vo väčších rečových celkoch, akými sú slovo, spojenia slov a veta, sa prejavujú zvukové vlastnosti reči. Spoločne tieto vlastnosti nazývame prozodické vlastnosti reči. Sú to:
  • prízvuk
  • dôraz
  • prestávka
  • melódia
  • tempo
  • sila hlasu
  • rytmus
Prízvuk je výraznejšie vyslovenie slabiky. V slovenčine je prízvuk zvyčajne na prvej slabike slova. Pri 4- a viacslabičných slovách je ešte jeden - vedľajší prízvuk: Anna, peniaze, električka, posponali, povyskakovali.
Neprízvučnými sú - krátke tvary zámen: ma, ťa, sa, mi, ti, si, ho, mu, ju, im, ich
                              - tvary slovesa byť: som, si, je, sme, ste, sú
                              - spojky: a, i, aj, že, keď, no
                              - predložka pred dvojslabičným slovom, na ktorom je dôraz: na stole 
Prízvučné sú - jednoslabičná predložka pred jednoslabičným slovom: na stole

Dôraz (vetný prízvuk) je výraznejšie vyslovenie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete: No peniaze na lístok som nenašla.
Vetu (výpoveď) zvyčajne začíname tým čo je známe (východisko výpovede), a končíme tým, čo je nové, najdôležitejšie (jadro výpovede).
Vo vzrušenej reči môže byť dôraz aj na inom mieste vo vete: Našla som peniaze.

Prestávka (pauza) je prerušenie prúdu reči na istý čas.
  • Prirodzená (fyziologická) prestávka vzniká z potreby nadýchnuť sa.
  • Významová  prestávka býva na týchto miestach:
          - na hranici viet, kde sa píše bodka, otáznik, výkričník: Nemohla som zaplatiť! //
          - na miestach, kde sú slová alebo vety oddelené čiarkou: Hľadala som vo vrecku, / v kabelke, / všade. //
          - vo vete s priamou rečou: "Pristupovali, prosím?" / spýtal sa sprievodca. //
          - po osloveniach a citoslovciach: Mária, / pomôž mi vstať. // Och,/ kde som to len mohla dať? //
          - za dlhšími úsekmi vety: Potom som s veľkou nádejou čiahla / do malého vnútorného vrecka. //

Každá veta má svoj zvukový príbeh - melódiu.
  • Klesavá melódia je v ozanmovacích vetách ( Mne sa to stalo nedávno.), v rozkazovacích vatách (Nezabudni na to!), v doplňovacích opytovacích vetách (Prečo sa mi nedarí?) 
  • Stúpavá melódia je v zisťovacích opytovacích vetách (Verila by si tomu?)
  • Polostúpavá melódia je vo vetách alebo medzi vetami, kde je prestávka. Naznačuje, že informácia bude pokračovať (Kto je zvedavý, bude skoro starý.)  
 Rytmus  v reči vzniká, ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky.
 - Ak sa strieda jedna prízvučná a jedna neprízvučná slabika vzniká 2/4 rytmus.
 -Ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky vzniká 3/4 rytmus.  

Tempo reči je rýchlosť, ktorou vyslovujeme slabiky, slová, vety a celé ústne prejavy.
Tempo reči súvisí s obsahom toho čo hovoríme. Pomalšie tempo používame pri slávnostných prejavoch, pri výklade a pod. Rýchlejšie tempo používame v bežných rozhovoroch. Každý človek má individuálne tempo reči.

Sila hlasu vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu). Dôležité slová vo vete hovoríme silnejšie (s dôrazom), hlas zosilňujeme, keď chceme niekoho o niečom presvedčiť. 
          

  

pondelok 16. septembra 2013

Fonetika, fonológia [ Hláskovanie ]

- Hláska (fonéma) je najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá je v slovenskom pravopise označená písmenom.

  Abeceda

  a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i í, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž

Hlásky 

 

Samohlásky

Krátke: a, e, i/y, o, u, ä
Dlhé: á, é, í/ý, ó, ú

 Dvojhlásky

 ia, ie, iu, ô

Spoluhlásky

Podľa pravopisu:
Mäkké: ď, ť, ň, ľ, dz, , ž, š, c, j
Tvrdé: d, t, n, l, g, h, ch, k
Obojaké: b, m, p, r, s, v, z, f

 Podľa znelosti:
Znelé párové:     b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž
Neznelé párové: p,  t, ť,   c,  č, k, ch, f, s, š 
Znelé nepárové: m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j

Spodobovanie spoluhlások

 (prispôsobenie dvoch po sebe idúcich hlások podľa znelosti - neznelosti)
-na začiatku slova: včela
- vo vnútri slova: ľahký
-na konci slova: národ
-spodobujú sa len spoluhlásky

Výslovnosť spoluhlások

  • zdvojené spoluhlásky vyslovujeme ako jednu predĺženú spoluhlásku - cenný, vyšší
  • trojaká výslovnosť spoluhlásky v: 
                      - v: veda, havran
                      - f: vták, vchod
                      - u: dievča, spev